Robert Švarc: Aquarells 2011

V ŠTARTE ČAKÁM NA ODSTREL

a vystrelím

z boxu chronickej všímavosti a miliónov dotknutí za deň

jak cirkusový žrebec

a pobežím

zrkadlami neonarcizmu vážnejšími než tri polucie za noc

jak postrelená ťava

a vyletím

v potrhanom hadrapláne strachu do uragánu neviniatok

jak automatický pilot

a pristanem

v sprche Woodyho Allena hľadajúc aspoň mg vodného kameňa

jak rogalo v oceáne vaty

Nehas vodou

ani penovými

prístrojmi!

Tak pusti žilou

olejom do ohňa

a skloním sa

k mikroorganickému horizontu identity, ktorý čnie z panorámy prachu

jak Čechovova duša zo stepi

a čupnem si

k brehu celosvetovej samoty tečúcej mozgom Moniky Lewinskej

jak všeobjímajúca stoka

a sadnem si

na vyhliadkovú loď do kómy s operným binoklom nekonečnosti

jak ťažký pacient anorexie

a ľahnem si

do postele s Matkou Terezou, ktorú konečne presvedčím, kto som

jak Dostojevskij po zrušení rozsudku milosti

V každom víťazstve je

zárodok

budúcej porážky

MŔTVY ZAJAC

Počul som tisíce štrngajúcich pohárikov

penenie sektu

stupídny smiech

následne hrozivé vyprázdňovanie

Giottovho žalúdka

sprevádzané

splachovaním malomocenstva

stúpajúceho

k hojivým ranám

v hlbinách komplexu

Videl som rozpadajúcu sa Melanchóliu

tak pevne

vybudovaný

smrteľný hriech

štekot

ducha slepého

počas spánku

lenivé podupkávanie

v rytme zemetrasenia

Cítil som ultrazvuk mnohých pastierov

bičujúcich stáda

na privolanie vlka

krv

najlepším lákadlom

pre diváka

chrumkajúceho

pop-corn

Tušil som prikrádajúci sa pesach

sviatok umučených chlebov

potrava

ďalšej generácii

ktorú plodí

brat so sestrou

Prepadol som sa ku koreňom

podrývajúcim

Golzheimer Friedhof

kde čakal

deravý kondóm

dusený

pupočnou šnúrou

Zjavil sa mi džigolo

čo smilnil

s kráľovnami zeme

z jeho úst

páchol syfilis

pod nohami

sa mu vlnili

červy

moja srsť

sa zježila

a akvarel

sa rozsypal

MUŽ S BENZÍNOVOU AUROU

Všetky cigarety sveta

zvlhnite

jak vagína

morskej panne

pri dobývaní

morským ježkom

pretože je to

horšie než včera a lepšie ako zajtra

Všetky plynové sporáky sveta

unikajte

jak mravci z mraveniska

zadupaného

bosými nohami azylantov

pretože je to

horšie než včera a lepšie ako zajtra

Všetky domové zvončeky sveta

skratujte

jak Čikatilo pred čerstvým mäsom

podliehajúci

nekompromisným endorfínom

pretože je to

horšie než včera a lepšie ako zajtra

Všetky kresacie kamene sveta

obráťte sa v prach

jak medové týždne

holywoodskeho manželstva

pretože je to

horšie než včera a lepšie ako zajtra

Len vy tu

plávajte

krvinky

z Kristových

klincov

mononukleárni

magori

s búrkou

v hlave

SKOR ZAMYKÁM

ako otváram

chrobáčik

Dokázala by si šlapať

cestou mojich serpentín

bez toho, aby sa ti

v prvej zatočila hlava?

Dokázala by si spustiť

padací most

cez moju rieku

bez toho, aby si mi

poškodila brehy a

rozklepala základy?

Čakám totiž

v chráme svojich sekúnd

ktorý som si

postavil

po svojom

Dokázala by si zlízať

krv z mojej fasády

bez toho, aby ťa

naplo?

Dokázala by si prejsť

pomedzi moje piliere

bez toho

aby si sa ich

čo len prstom dotkla?

Ležím totiž

v tráme vlastnej červotoče

ktorého sa držím

jak kliešť

Dokázala by si zažnúť

v predsieni môjho tajomstva

bez toho

aby si oslepla?

Dokázala by si šlapnúť

na môj koberec

a v momente letieť

bez toho, aby si

precitla?

Spím totiž

v krajinách extázy

ktoré som stvoril

pre teba

Dokázala by si trafiť

do mojej komnaty

bez toho, aby si mi

zbuntošila

zvyšok sveta?

Dokázala by si rozpoznať

môj kľúč

v milióne možností

bez toho, aby si

pekelne vyzváňala?

Visím totiž

vo vzduchu očakávania

a chcem ho

zamoriť tebou

Robert Švarc

pátek 30. prosince 2011

Aquarells 2011

Žádné komentáře:

Okomentovat